Život Prešova
online
online
Antoine de Saint-Exupéry, spisovateľ a letec sa narodil pred 125 rokmi
29.06.2025 Celý región
Lyon/Bratislava
29. júna (TASR) – Vyznačoval sa písaním kníh na netradičnom mieste –
počas pilotovania lietadla. Antoine de Saint-Exupéry napísal
neprekonateľný rozprávkový príbeh, ktorý preložili do 300 jazykov a
dialektov. Doteraz sa z jeho diela Malý princ (1943) predávajú viac ako
dva milióny kópii ročne. V nedeľu 29. júna uplynie 125 rokov od
narodenia slávneho francúzskeho spisovateľa a pilota
Antoine de Saint-Exupéry sa Narodil sa vo francúzskom Lyone 29. júna 1900 v aristokratickej katolíckej rodine, ktorej korene siahajú do 11. storočia. Po otcovej smrti rodina bývala u príbuzných, striedavo na zámkoch Saint-Maurice-de-Remens a La Môle. Už v detstve Saint-Exupéry písal básne, rád objavoval a zaujímal sa o lietadlá a pilotov.
Počas prvej svetovej vojny bol ešte príliš mladý na to, aby bojoval. Tak vojnové roky strávil na súkromnej škole vo Švajčiarsku. Po jej ukončení absolvoval prijímacie skúšky do francúzskej námornej akadémie, avšak na dva razy neuspel. Následne študoval architektúru na prestížnej École des Beaux-Arts (1920-1921), školu ale nedokončil.
Po období potuliek Parížom Saint-Exupéry vstúpil do francúzskej armády. Počas služby neďaleko Štrasburgu absolvoval prvé hodiny lietania. To ho tak očarilo, že si zabezpečil preloženie do francúzskeho letectva. V roku 1922 dokončil pilotný výcvik na letisku neďaleko Casablanky v Maroku a po návrate z Paríža bol pridelený k 34. leteckému pluku na letisku Le Bourget.
Po prvej ťažkej nehode skončil v nemocnici a rodina jeho vtedajšej priateľky vyvíjala na neho tlak, aby si zvolil menej nebezpečné povolanie. Saint-Exupéry súhlasil, vzdal sa svojej hodnosti a našiel si civilné miesto v kancelárii. Krátko na to sa rozišli.
V roku 1926 nastúpil do rozvíjajúcej sa francúzskej leteckej poštovej spoločnosti Aéropostale. Niekoľko rokov strávil prepravou pošty medzi Francúzskom a jeho severoafrickými kolóniami. Vo voľnom čase a niekedy aj počas letu písal príbehy, príkladom je poviedka Letec (1926).
Nasledoval jeho prvý román Pošta na juh (1929), inšpirovaný lietaním na trase Casablanca-Dakar. Kariéra pilota ho zaviedla aj do Buenos Aires, kde počas pôsobenia v spoločnosti Aeroposta Argentina napísal knihu Nočný let (1931).
Oba romány obsahujú takmer mystické opisy lietania spolu s filozofickými úvahami o živote a láske. Nočný let sa stal medzinárodným bestsellerom a spravil zo Saint-Exupéryho literárnu hviezdu. Získal za ňu cenu Prix Femina a bol menovaný Rytierom Čestnej légie.
V roku 1935, keď sa pokúšal prekonať rýchlostný rekord z Paríža do Saigonu, havaroval v egyptskej púšti. Spolu s mechanikom André Prévotom haváriu prežili, no museli bojovať s dehydratáciou a halucináciami. Na štvrtý deň ich našla beduínska karavána, poskytla im vodu a na ťave ich dopravila späť na francúzsku základňu.
Túto udalosť opísal v spomienkach Zem ľudí (1939). Okrem leteckých zážitkov sa v nej zamýšľa nad dôležitosťou priateľstva, zodpovednosti a ľudskej solidarity. Kniha bola ocenená Veľkou cenou za beletriu Francúzskej akadémie, ale zároveň získal aj americkú Národnú knižnú cenu za najlepšiu knihu literatúry faktu roku 1939. Tieto protichodné ocenenia svedčali o Saint-Exupéryho schopnosti literárne „lietať“ medzi beletriou a memoármi.
Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa spisovateľ opäť pripojil k francúzskemu letectvu, kde slúžil ako prieskumný pilot. Avšak sklamanie z Vichystickej vlády, ktorá sa ho pokúšala zneužiť vo svoj prospech, ho donútili zvoliť si exil v USA. Ako odpoveď z rodnej zeme prišiel zákaz predaja jeho kníh.
Viac ako 27 mesiacov trvajúci Saint-Exupéryho pobyt v USA sa stal jeho najproduktívnejším obdobím. Spomienky na vojnu a let nad nepriateľským územím zachytáva v knihe Útek do Arrasu (1942). V tom čase ho jeho francúzsky vydavateľ povzbudil, aby popremýšľal nad napísaním detskej knihy. Nasledujúcich šesť mesiacov pracoval na knihe a kresbách, z ktorých vznikol Malý princ.
Invázia USA a Británie do severnej Afriky v novembri 1942 (operácia Torch) umožnila Saint-Exupérymu návrat k lietaniu. V apríli 1943 si zabezpečil miesto v jednotke Slobodného francúzskeho letectva so základňou v Alžírsku.
Spisovateľa, ktorý bol považovaný za starého vojenského pilota, spočiatku odmietli nasadiť do bojovej služby. Až zásah generála Dwighta D. Eisenhowera, veliteľa spojeneckých vojsk v Európe, ho dostal späť do kokpitu. Bol to však nešťastný krok, keďže Saint-Exupéry počas svojej druhej misie havaroval s dvojmotorovou stíhačkou P-38 Lighting a mesiace rehabilitoval.
Druhú šancu dostal 31. júla 1944. Vzlietol zo základne na Korzike s cieľom odfotografovať údolie Rhôny v rámci príprav na spojeneckú inváziu do južného Francúzska. Jeho lietadlo zmizlo vo vodách Stredozemného mora a desiatky rokov sa viedli diskusie o jeho smrti.
Až v roku 2000 boli trosky lietadla nájdené v Stredozemnom mori blízko Marseille. V roku 2008 sa v knihe francúzskych autorov J. Pradela a L. Vanrella objavila informácia, že lietadlo, ktoré pilotoval Saint-Exupéry, zostrelil stíhač nemeckej Luftwaffe Horst Rippert.
Posmrtne v roku 1948 vydali Saint-Exupéryho nedokončený filozofický román Citadela. Ide o autobiografické monológy autora ohľadom otázky existencie, bytia, lásky a hodnôt. Písal ju od roku 1936 až do posledných dní svojho života, keď sa usídlil na ostrove Sardínia, kde je zriadené jeho múzeum.
Antoine de Saint-Exupéry sa Narodil sa vo francúzskom Lyone 29. júna 1900 v aristokratickej katolíckej rodine, ktorej korene siahajú do 11. storočia. Po otcovej smrti rodina bývala u príbuzných, striedavo na zámkoch Saint-Maurice-de-Remens a La Môle. Už v detstve Saint-Exupéry písal básne, rád objavoval a zaujímal sa o lietadlá a pilotov.
Počas prvej svetovej vojny bol ešte príliš mladý na to, aby bojoval. Tak vojnové roky strávil na súkromnej škole vo Švajčiarsku. Po jej ukončení absolvoval prijímacie skúšky do francúzskej námornej akadémie, avšak na dva razy neuspel. Následne študoval architektúru na prestížnej École des Beaux-Arts (1920-1921), školu ale nedokončil.
Po období potuliek Parížom Saint-Exupéry vstúpil do francúzskej armády. Počas služby neďaleko Štrasburgu absolvoval prvé hodiny lietania. To ho tak očarilo, že si zabezpečil preloženie do francúzskeho letectva. V roku 1922 dokončil pilotný výcvik na letisku neďaleko Casablanky v Maroku a po návrate z Paríža bol pridelený k 34. leteckému pluku na letisku Le Bourget.
Po prvej ťažkej nehode skončil v nemocnici a rodina jeho vtedajšej priateľky vyvíjala na neho tlak, aby si zvolil menej nebezpečné povolanie. Saint-Exupéry súhlasil, vzdal sa svojej hodnosti a našiel si civilné miesto v kancelárii. Krátko na to sa rozišli.
V roku 1926 nastúpil do rozvíjajúcej sa francúzskej leteckej poštovej spoločnosti Aéropostale. Niekoľko rokov strávil prepravou pošty medzi Francúzskom a jeho severoafrickými kolóniami. Vo voľnom čase a niekedy aj počas letu písal príbehy, príkladom je poviedka Letec (1926).
Nasledoval jeho prvý román Pošta na juh (1929), inšpirovaný lietaním na trase Casablanca-Dakar. Kariéra pilota ho zaviedla aj do Buenos Aires, kde počas pôsobenia v spoločnosti Aeroposta Argentina napísal knihu Nočný let (1931).
Oba romány obsahujú takmer mystické opisy lietania spolu s filozofickými úvahami o živote a láske. Nočný let sa stal medzinárodným bestsellerom a spravil zo Saint-Exupéryho literárnu hviezdu. Získal za ňu cenu Prix Femina a bol menovaný Rytierom Čestnej légie.
V roku 1935, keď sa pokúšal prekonať rýchlostný rekord z Paríža do Saigonu, havaroval v egyptskej púšti. Spolu s mechanikom André Prévotom haváriu prežili, no museli bojovať s dehydratáciou a halucináciami. Na štvrtý deň ich našla beduínska karavána, poskytla im vodu a na ťave ich dopravila späť na francúzsku základňu.
Túto udalosť opísal v spomienkach Zem ľudí (1939). Okrem leteckých zážitkov sa v nej zamýšľa nad dôležitosťou priateľstva, zodpovednosti a ľudskej solidarity. Kniha bola ocenená Veľkou cenou za beletriu Francúzskej akadémie, ale zároveň získal aj americkú Národnú knižnú cenu za najlepšiu knihu literatúry faktu roku 1939. Tieto protichodné ocenenia svedčali o Saint-Exupéryho schopnosti literárne „lietať“ medzi beletriou a memoármi.
Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa spisovateľ opäť pripojil k francúzskemu letectvu, kde slúžil ako prieskumný pilot. Avšak sklamanie z Vichystickej vlády, ktorá sa ho pokúšala zneužiť vo svoj prospech, ho donútili zvoliť si exil v USA. Ako odpoveď z rodnej zeme prišiel zákaz predaja jeho kníh.
Viac ako 27 mesiacov trvajúci Saint-Exupéryho pobyt v USA sa stal jeho najproduktívnejším obdobím. Spomienky na vojnu a let nad nepriateľským územím zachytáva v knihe Útek do Arrasu (1942). V tom čase ho jeho francúzsky vydavateľ povzbudil, aby popremýšľal nad napísaním detskej knihy. Nasledujúcich šesť mesiacov pracoval na knihe a kresbách, z ktorých vznikol Malý princ.
Invázia USA a Británie do severnej Afriky v novembri 1942 (operácia Torch) umožnila Saint-Exupérymu návrat k lietaniu. V apríli 1943 si zabezpečil miesto v jednotke Slobodného francúzskeho letectva so základňou v Alžírsku.
Spisovateľa, ktorý bol považovaný za starého vojenského pilota, spočiatku odmietli nasadiť do bojovej služby. Až zásah generála Dwighta D. Eisenhowera, veliteľa spojeneckých vojsk v Európe, ho dostal späť do kokpitu. Bol to však nešťastný krok, keďže Saint-Exupéry počas svojej druhej misie havaroval s dvojmotorovou stíhačkou P-38 Lighting a mesiace rehabilitoval.
Druhú šancu dostal 31. júla 1944. Vzlietol zo základne na Korzike s cieľom odfotografovať údolie Rhôny v rámci príprav na spojeneckú inváziu do južného Francúzska. Jeho lietadlo zmizlo vo vodách Stredozemného mora a desiatky rokov sa viedli diskusie o jeho smrti.
Až v roku 2000 boli trosky lietadla nájdené v Stredozemnom mori blízko Marseille. V roku 2008 sa v knihe francúzskych autorov J. Pradela a L. Vanrella objavila informácia, že lietadlo, ktoré pilotoval Saint-Exupéry, zostrelil stíhač nemeckej Luftwaffe Horst Rippert.
Posmrtne v roku 1948 vydali Saint-Exupéryho nedokončený filozofický román Citadela. Ide o autobiografické monológy autora ohľadom otázky existencie, bytia, lásky a hodnôt. Písal ju od roku 1936 až do posledných dní svojho života, keď sa usídlil na ostrove Sardínia, kde je zriadené jeho múzeum.
www.ZIVOTPO.sk
